Tips and Tricks IV: Listening Skills

 

Uvažujete nad tým, že by ste si mali/mohli zlepšiť vaše listening skills (počúvanie;, počúvanie s porozumením, globálne porozumenie počutému textu, sústredenie sa na detaily, atď)?

Neviete, ako na to? Nájdete pre seba 15 minút čas? Tak potom máme pre vás jeden nápad.

listen

Vyskúšajte jednoduchú metódu odporúčanú (učiteľom i študentom cudzích jazykov) na európskom jazykovo kongrese, ktorý  sa konal v máji t.r. vo Varšave.

Netvrdíme, že sme objavili Ameriku, vlastne sme len oprášili, to čo už kedysi dávno dobre fungovalo a na čo sa  možno  v tomto uponáhľanom storočí trochu pozabudlo.

Nájdite si čas sami pre seba, posaďte sa, ľahnite si, čo vám vyhovuje viac, vyberte si akúkoľvek nahrávku v trvaní cca 6 – 12 minút a po jednom , resp. dvoch vypočutiach skúste odpovedať na tieto otázky:

  1. Kto?
  2. Robí čo?
  3. Kde?
  4. Kedy?
  5. Prečo? Načo? S akým účelom?
  6. S akým výsledkom?

Nie vždy je možné zodpovedať všetky otázky (v závislosti od témy), ale ak zvládnete odpovedať na  päť otázok, je splnený predpoklad, že ste počutému textu porozumeli. Netrápte sa nad detailami, nesnažte sa porozumieť každé jedno slovo… Ani cudzinci, ani rodení hovorcovia jazyka, ani my Slováci v slovenčine nerozumieme každé jedno slovo (veď otvorte si noviny a začítajte sa….); ja si myslím, že globálne porozumenie téme je najdôležitejšie. Na hodine cudzieho jazyka môžete s vypočutý textom ďalej rôzne pracovať a nové vedomosti, slová, frázy použiť v novom kontexte /ide o tzv. transfer poznatkov/, Vaši vyučujúci vám radi pomôžu, ale za domácu úlohu môžete skúsiť aj túto nami navrhovanú metódu. Len počúvať a (v duchu si) odpovedať…

Pre záujemcom o nemecký jazyk, srdečne odporúčam zdroj už dávnejšie spomínaný a to Deutsche Welle – na www.dw.com : Na lište hore si prepnite jazyk na nemčinu: DW IN 30 LANGUAGES ……. German Deutsch a potom v kolonke THEMEN durchsuchen napíšte langsam gesprochene nachrichten a odklinite. Zakliknite Rubrik DEUTSCH LERNEN a  tak sa dostanete k aktuálnym správam prerozprávaným pomalším tempom. Nové témy pribúdajú každý deň….

Vyberte si  audionahrávku z ktoréhokoľvek dňa podľa témy, ktorá vás zaujíma (ekonomika, politika atď.), vypočujte si správu, zodpovedajte otázky vyššie uvedené a potom si vaše porozumenie skontrolujte cez existujúcu podporu, buď sú to titulky, alebo prepis celej nahrávky. A ak budete mať viac času, preklikajte aj slovník – Begriffe aus der Nachrichtensprache (von A bis Z).

Pre počúvanie nahrávok v angličtine skúste www.ted.com – TED talks – nájdete veľmi zaujímavé prezentácie aktuálnych tém z oblasti moderných technológií, dizajnu, vzdelávania i zábavy  a úžasných speakrov…

 

Ak by ste si našli čas a vypočuli si jednu nahrávku denne, garantujeme vám, že vaše schopnosti porozumieť hovorenému textu sa dramaticky po cca jednom semestri zlepšia. Rovnako i vaša výslovnosť, intonácia, slovná zásoba, uvedomíte si lepšie fungovanie vybraných gramatických javov v kontexte a pod. A možno si zlepšíte aj vaše prezentačné zručnosti.

Tak prečo to neskúsiť?

Jana

 

 

Advertisements

SMILE TALK CHEESECAKE!

Alebo : Ako sa efektívne učiť cudzie jazyky od tých, čo ich ovládajú veľa a dobre.

Polyglot /z gréckych slov polys mnohý a glótta jazyk/ je človek ovládajúci viacero jazykov na vysokej úrovni. Ako to však polygloti robia? Je to pre nich učenie jazykov jednoduchšie alebo sa narodili s výnimočnými schopnosťami?
41ynoalidcl-_sx331_bo1204203200_

Kniha Smile Talk Cheesecake, s podtitulom How to Master Any Language nám tieto predstavy vyvracia, keď jej spoluautori svorne tvrdia, že žiadne zázračné schopnosti nemajú a na začiatku vždy stálo rozhodnutie učiť sa a motivácia. Autor a editor Michael Mischkot – rakúsky polyglot, 2 roky pozoroval komunitu polyglotov a zbieral ich autentické výpovede o procese učenia, obľúbených metódach, motivácii a podobne. Polygloti sú z rôznych krajín, napríklad aj Slovenka Lýdia Machová, ktorá je u nás známou jazykovou mentorkou.

Výpovede sú veľmi inšpiratívne, ale zhodujú sa na tom, že žiadna zázračná metóda neexistuje. Existuje však množstvo efektívnych, ktoré fungujú u určitých typov ľudí, alebo fungujú v závislosti od zvolených cieľov. A, čo je dôležité, za všetkým je veľa práce, ale často príjemnej a motivujúcej.

Mňa osobne oslovilo veľmi veľa vecí, ale najviac asi výpoveď dánskeho polyglota Viktora Collinga. Vždy som totiž pokladala rozprávanie príbehov za aktivitu, ktorá efektívne precvičuje mnohé, nielen jazykové, zručnosti.

Viktor objavil, že každý dialóg alebo  konverzácia  je zmeskou príbehov alebo skôr výpovedí, ktoré má v akejsi banke príbehov každý človek. Dali by sa nazvať napríklad O mne, Obľúbené jedlo, Voľný čas a podobne. Každý ich má asi 50 a dokážeme efektívne komunikovať keď si len oživíme časti týchto príbehov, prípadne zameníme isté slová. Týmto spôsobom dokážeme viesť kratšie aj dlhšie dialógy v cudzom jazyku. Rodení hovorcovia jazyka ich používajú automaticky. Takže čo by nám mohlo pomôcť je zostaviť si v mysli tieto príbehy, resp. zostavovať si ich pravidelne.

Kniha sa dá objednať napríklad tu: https://www.amazon.com/Smile-Talk-Cheesecake-Master-Language/dp/153553530X/ref=sr_1_1?ie=UTF8&qid=1478359002&sr=8-1&keywords=smile+talk+cheesecake, stojí menej ako 10 $ a odporúčam ju všetkým, ktorí sa chcú poriadne, do hĺbky a efektívne naučiť akýkoľvek cudzí jazyk. Okrem iného obsahuje aj mnohé praktické aktivity pre čitateľov, ktoré pomôžu odhaliť korene motivácie, vhodné metódy pre váš typ osobnosti a podobne.

Pre ešte viac inšpirácie si pozrite toto video:  https://www.youtube.com/watch?v=_iahHqU0r38&feature=youtu.be

Takže, ktorý jazyk sa to už roky plánujete začať učiť?

Lenka

Tips and Tricks III: Slovníky a glosáre

Milí študenti,

v našom ďalšom príspevku Vám chceme predstaviť niektoré online slovníky, ktoré môžete využiť pri učení sa anglického jazyka, prípadne prekladoch. Určite viacerí z vás musia na hodinách cudzieho jazyka preložiť odborný článok, alebo musíte s cudzojazyčnými materiálmi pracovať napríklad pri tvorbe vašej záverečnej práce.

blog_dict-1

  1. Všeobecné slovníky prekladové : GOOGLE

Google Translator určite nemusím predstavovať, ale poznáte všetky vyhľadávacie funkcie od Google?

Malá, ale dôležitá odbočka: Aby sme slovo alebo výraz správne použili, aby náš preklad dával zmysel, je potrebné zistiť, či skutočne existuje a či sa teda len nedomnievame, že by to mohlo byť po anglicky. Taktiež a toto zdôrazňujem, musíme vedieť,  či sa naozaj používa v tomto kontexte a v kombinácii s týmito slovami. Tu nám môže pomôcť  užitočná funkcia Google vyhľadávača: výraz dáme do úvodzoviek. A dostaneme zoznam stránok, kde sa slovné spojenie presne takto vyskytuje. Samozrejme, aj tu musíme uplatniť kritické myslenie – ak bol náš hľadaný výraz použitý len 2 krát, aj to v práci napríklad estónskeho študenta, asi to správne anglicky nie je. Najspoľahlivejší zdroj na overenie správnosti je British National Corpus: http://www.natcorp.ox.ac.uk/.

Požičiam si príklad z tohto materiálu – internej smernice pre prekladateľov, kde G. Cansdale objasňuje najčastejšie chyby slovenských prekladateľov pri odborných prekladoch:https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/tips-slovak-english-translation_en.pdf

Potrebujem preložiť napríklad výraz morský biológ. Viem, že more je sea  a biológ biologist, ale keď si dám výraz do úvodzoviek a vyhľadám, zistím, že mi vyhľadalo iba výraz deep-sea biologist. Po konzultáciach s dobrým slovníkom a overení vo vyhľadávači nakoniec zistím, že morský biológ je marine biologist.

Ďalšími užitočnými slovníkmi napríklad sú:

www.slovnik.sk : prekladový slovník v 7 jazykoch

http://www.webslovnik.zoznam.sk : prekladový slovník taktiež v 7 jazykoch, výborný aj na preklad technickej angličtiny

www.mojslovnik.sk

začiatočníci a stredne pokročilí určite ocenia prehľadné tematické glosáre anglickej slovnej zásoby: http://sk.speaklanguages.com/angli%C4%8Dtina/slovn%C3%A1-z%C3%A1soba/

 

  1. Všeobecné slovníky výkladové

http://dictionary.cambridge.org/

http://www.thefreedictionary.com

www.oxforddictionaries.com

http://www.merriam-webster.com/

http://www.ldoceonline.com/

Výnimočným slovníkom je http://www.glosbe.com, ktorý okrem výkladu slov ponúka ich príklady ich použitia v rôznych kontextoch.  Databáza textov je pomerne veľká a slovník má tiež variácie v takmer všetkých používaných jazykoch.

  1. Špecializované slovníky a glosáre:

slovník moderného slangu: http://www.urbandictionary.com/

slovník zameraný na svet financií a investícií: www.investorwords.com

výborný etymologický slovník – vysvetľuje pôvod slov: http://www.etymonline.com/

glosár železničiarskych termínov: http://www.railway-technical.com/newglos.shtml

glosár zameraný na dopravu a logistiku: http://www.inboundlogistics.com/cms/logistics-glossary/

základný glosár termínov pre cestnú dopravu: http://www.cdb.sk/sk/slovnik-sk-eng.alej

glosár pre študentov FRI, výkladový slovník IT termínov:  http://www.computerlanguage.com/

glosár napríklad pre študentov biomedicínskeho inžinierstva EF,  výkladový slovník  medicínskych termínov:  http://www.medicinenet.com/medterms-medical- dictionary/article.htm

výkladový slovník technických termínov, od výroby áut po náuku o materiáloch, ponúka tiež veľa odkazov na podobné zdroje – rozhodne odporúčame napríklad pre študentov Strojníckej fakulty: http://www.engineering-dictionary.org/

glosár pre študentov Záchranných služieb FBI: https://en.wikipedia.org/wiki/Glossary_of_firefighting a tiež: http://www.fireserviceinfo.com/glossary.html

Základný glosár pre študentov Krízového manažmentu FBI: http://www.bcmpedia.org/wiki/Crisis_Management_CM_Glossary

  1. Ďalším užitočným typom slovníka je tzv. obrázkový slovník. Modelová situácia: viete názov súčiastky a kde sa v prístroji nachádza, ale netušíte ako sa povie po anglicky. Pomôcť Vám môže napríklad: http://visual.merriam-webster.com/. Je vizuálne veľmi príťažlivo spracovaný a obsahuje slovnú zásobu z mnohých oblasti, napr. astronómia, umenie a architektúra, jedlo, oblečenie, veda, doprava a pod.hydraulic-shovel

 

5. Thesaurus

Pri akademickom písaní je slovník, resp. referenčná príručka typu thesaurus vynikajúcou pomôckou, keďže nám ponúka synonymá určitého slova, spolu so slovami opačného významu.  Ak sa vo svojom článku alebo práci nechcete stále opakovať, alebo chcete základné slová typu good, bad, interesting atď. nahradiť ich sofistikovanejšie znejúcimi ekvivalentmi, vyskúšajte ho. Na thesaurus.com si zvoliť aj dĺžku a zložitosť žiadaného slova.

thesaurus

Odborných slovníkov je samozrejme naozaj veľmi veľa, budeme ich zoznam priebežne dopĺňať a uvítame tipy na ďalšie, ktoré používate :D.

Lenka

Boker Tov!

Dnes si predstavíme exotický jazyk, ktorý bežne neovládame, ale množstvo výrazov z neho poznáme. Hovoríme o hebrejčine.  Určite všetci poznáte výrazy z hebrejčiny a jidiš ako mešuge, byť kóšer, mať chochmes, pečivo chala, amen, manna… Jazyk  jidiš stredoeurópskych a východoeurópskych Židov  hovorovú slovenčinu obohatil aj o výrazy ako čurbes, čachre, šlamastika, kibicovať a haky-baky.  Populárne mená Anna, Dávid, Samuel, Adam, Ester, Gabriel, Daniel či Tomáš a mnohé iné majú tiež hebrejský pôvod.

Na Slovensko v súčasnosti prichádza čoraz viac turistov z Izraela,  od júna 2016 dokonca existuje priame letecké spojenie Poprad – Tel Aviv, takže sa s týmto jazykom môžeme stretnúť aj u nás. Taktiež existuje veľa možností študijných, alebo výskumných pobytov v Izraeli, viac sa môžete dozvedieť na stránke agentúry SAIA: https://granty.saia.sk/Pages/ProgramZoznam.aspx?Type=ALL.

Hebrejčina, rovnako ako arabčina, je oficiálnym jazykom štátu Izrael. Okrem Izraela, hebrejčinou hovoria početné židovské komunity po celom svete. Najväčšie z nich sa nachádzajú na území Spojených štátov, Kanady a Francúzska. Podľa neoficiálnych odhadov hovorí dnes po hebrejsky zhruba 9 000 000 ľudí.

i1

Hebrejčina (nielen) je aj jazykom Biblie. Biblická hebrejčina sa označuje ako קלאסית  עברית [ivrit klasit] teda klasická hebrejčina. Koncom 19. storočia začal tento jazyk prenikať do každodenného života a jeho dnešná podoba sa nazýva מודרנית עברית [ivrit modernit]. Za otca modernej hebrejčiny sa považuje Eliezer Ben-Yehuda, ktorý sa narodil v roku 1858 v Litve. Zomrel asi mesiac po tom ako Briti deklarovali hebrejčinu za oficiálny jazyk židov žijúcich v Palestíne.

Hebrejčina je semitským jazykom a pochádza z afroaziatskej jazykovej rodiny. Ak sa pýtate, či vám hebrejčina pomôže pri štúdiu nejakých iných jazykov, tak s najväčšou pravdepodobnosťou to bude arabčina. Majú niekoľko spoločných slov, faktom ale zostáva, že arabčina má úplne inú abecedu, takže zas až tak úplne veľká pomoc to nie je. V každom prípade vám hebrejčina pomôže pozrieť sa na veci úplne inak. Vlastne naopak. Hebrejčina totiž číta sprava doľava, a to nie je všetko. Texty spravidla nevokalizuje – nepridáva samohlásky. Pre lepšiu predstavivosť, slovo stolička podľa týchto dvoch princípov vyzerá v hebrejčine asi takto: kčlts. Úsmevné, nie?

i2

No ale aby sme vás neodradili, niekoľko slov nielen z jidiš, ale aj z modernej hebrejčiny pozná asi každý z nás.  Teda, ak si aspoň z času na čas pozriete nejakú z hollywoodských komédií. Asi by ste rozpoznali výraz טוב מזל  [mazal tov]. Znamená to niečo ako blahoželám. Alebo slovo שלום [šalom], čo znamená pokoj. Zaujímavé na tomto slove je, že keď vám Hebreji želajú Shalom, majú na mysli nielen stav vašej mysle, alebo nejaký váš vnútorný pokoj, ale želajú vám aj dobré zdravie, harmonické vzťahy a finančnú hojnosť, teda všetko to, čo k pokojnému životu reálne potrebujete. Používa sa na začiatku aj na konci konverzácie, ako Ahoj, dobrý deň, alebo dovidenia. Ďalším dobre známym slovom je slovo z biblickej hebrejčiny –amen אמן, doslovne to znamená, tak sa staň. Tiež slovo aleluja ההללוי, čo doslovne znamená, chvála Pánovi. Potom sú tu slová, podobne ako v slovenčine, ktoré v jazyku pribudli vďaka technickému pokroku, a sú to slová ako internet אינטרנט, alebo telefón טלפון. A tak to s tou našou hebrejskou gramotnosťou nie je až také zlé ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Čo by sa nám na hebrejčine mohlo zdať ťažké je naučiť sa abecedu, ktorá má 22 písmen, a tak ako ostatné semitské jazyky používa zvuky na ktoré nie sme veľmi zvyknutí. Napr. keď vyslovujeme písmeno ch, tak je to pomerne hrdelný zvuk. Napríklad v slove חבר [chaver], čo je priateľ. Alebo hebrejské r je dosť podobné francúzskemu r. Ďalšou zaujímavosťou je, že slovesá sa menia podľa toho, či ich hovorí žena, alebo muž. Napr.  מבין  לא  אני [ani lo mevin] – čo znamená nerozumiem, keď hovorí muž, a מבינה לא אני [ani lo mevina], keď hovorí žena.

o3

Hebrejská abeceda

http://kehilazilina.sk/viewpage.php?page_id=48

Hebrejský jazyk je hlboko symbolický, jednotlivé písmená hebrejskej abecedy majú totiž svoj symbolický a číselný význam.

Na záver možno ešte nejaké jazykolamov:

שמח שיר שרה שרה [Sara šara šir sameach] Sára spievala radostnú pieseň.

נחש נשך נחש [Nachaš našach nachaš] Had uštipol hada.

P.S. Kto by sa chcel učiť po hebrejsky, u nás výučbu ponúkajú iba jazykové školy v Bratislave. Máte však možnosť absolvovať aj výučbu pomocou Skype, aj priamo z Izraela. Katolícka univerzita v Ružomberku organizuje Letnú školu jazykov Biblie aj pre začiatočníkov každý rok, ide však o biblickú hebrejčinu. Základný kurz zadarmo nájdete aj na: http://hebrejcina.dodek.sk/Výborný hebrejsko-slovenský online slovník je tu: https://sk.glosbe.com/he/sk. A pre skutočných záujemcov táto príručka: http://www.zachej.sk/produkt/11708/jak-cist-hebrejsky-za-jeden-den/.

Viete o iných možnostiach? Dajte nám vedieť!

P.S.2: Aby ste mali predstavu ako znie moderná hebrejčina, pozrite si krátky dokument o Slovensku v izraelskej televízii: http://www.iba.org.il/program.aspx?scode=1999009.

Bea a Lenka

 

Použité zdroje: http://www.bbc.co.uk/languages/other/hebrew/guide/alphabet.shtml

T. Zajacová: Lexikálne prevzatia v slovenčine z jazyka Jidiš, Dostupné na: file:///C:/Users/admin/Downloads/7f8ebf8cf9b516faf379384e455c8691bd5e488f%20(1).pdf

Budúca domáca úloha slovenských vysokých škôl

V krajine, v ktorej je vraj jednoduchšie a rýchlejšie vytvoriť úspešného absolventa vysokej školy ako adekvátne pracovné miesto pre neho, v ktorej ľudia s vyšším vzdelaním nie vždy majú vyššie príjmy a v ktorej existuje príliš vysoký počet takých študijných odborov, ktoré nemajú s uplatnením na trhu práce takmer nič spoločné sa u nesmelo šepká a v západnej časti EÚ dosť hlasno rozpráva o tzv. tretej úlohe vysokých škôl.

 

stiahnuť

Ak by ste si chceli vygoogliť tie základné dve, tak podľa Zákona o vysokých školách hovoríme o vzdelávaní a výskume. Ponechám na skúsenosti a úsudku zamestnancov, zamestnávateľov a najmä absolventov, aby zhodnotili úroveň kvality činnosti našich univerzít v týchto oblastiach.

Ono, aj samotné voľné slovné spojenie vysoké školy a regionálny rozvoj zo škály eurospeaku je mdlejšie ako jasnejšie, čo umožňuje jednak niekoľko prístupov a pohľadov na vec, no súčasne sa tak vytvára priestor na riešenie rýdzo slovenské, t.j., administratívne prepracované a zahlcujúce ako pre riešiteľov, tak i pre prijímateľov a výsledok a udržateľnosť v praxi rozptýlené a skomolené jablkohrušky.

Rozmenené na drobnejšie, hovorme v tej prvej, všeobecnej rovine o pozitívnom dopade fungovania univerzít na rozvoj regiónu, čo samo o sebe výborne znie, ale s realizáciou to už také jednoduché nebude. Definícia rozvoja a regiónu, metodika jeho merania, či (ne)rovnaké prostriedky univerzít ukrývajú mnohé úskalia bez ohľadu na to, či hovoríme o odporúčaní, smernici, nariadení alebo stratégii z byrokratického ansámblu EU.

Najefektívnejšia cesta ako badať prvé účinky regionálneho rozvoja vďaka univerzitám je zameranie jednotlivých aktivít v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a inováciách na región. Malo a dúfajme, že aj dôjde k efektívnemu zhodnoteniu súčasného stavu (informácii od subjektov, ktorých život závisí od poskytnutého univerzitného vzdelávania je dostatok) a k vytvoreniu takých nástrojov, ktoré pomôžu univerzitám priblížiť sa k európskej akademickej špičke a zároveň dôjde k stálemu zvyšovaniu životnej úrovne regiónu vďaka prepojeniu s univerzitou.

Prvým krokom je, aby univerzity nielen reflektovali na realitu, ale najmä sa snažili ju predvídať a tvoriť. Nie teda budovať uzavretú akademickú sektu s pocitom formovania výkvetu, ktorý je pre spoločnosť aj tak nefunkčný.

Takže na koniec otázka:  ako by slovenské vysoké školy mohli pomôcť rozvíjať slovenské regióny?

Albert

TRI MÝTY O ŠTÚDIU CUDZIEHO JAZYKA

Predsudky, stereotypy a mýty patria k bežnému životu, aj keď mnohí z nás ich naoko zatracujeme. Napriek tomu sa mnohí pri utváraní názorov na osvojenie si cudzieho jazyka riadia podľa toho, čo počuli a tak vznikajú príliš všeobecné jazykové mýty a skresľujúce predstavy, ktoré však majú na študentov prekvapivo silný vplyv. K typickým jazykovým mýtom patrí aj informácia o tom, že slovenčina je najťažší jazyk na svete, ktorá sa pred pár rokmi, ako požiar šírila po internete a vyžiadala si až reakciu Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra. Ak chceme niečo skutočne spoznať, mali by sme byť kritickí k tomu, čo sme si dosiaľ mysleli. A preto som sa rozhodla podrobiť kritike tri najčastejšie mýty o angličtine, s ktorými som sa stretla medzi vami – vysokoškolskými študentmi.

myths-about-learning-to-speak-english-2-728

  1. Najlepší spôsob, ako sa naučiť po anglicky je vycestovať

Za ostatný rok strávený na akademickej pôde som od svojich študentov aspoň stokrát počula, že najlepšie je vycestovať, a potom už všetko pôjde samo a ďalší semester budú rozprávať tak, že nebudem schopná zatvoriť ústa. Našťastie sa zo mňa ešte nestal kapor na suchu.  Odhliadnuc od často prehnanej fascinácie z vycestovania, tejto dobrej rade jednoducho chýba kontext. Skúsme tento mýtus preskúmať z hľadiska rôznych jazykových úrovní.

Ak z anglického jazyka (alebo akéhokoľvek iného jazyka – princíp je rovnaký) neviete takmer nič, vycestovaním do anglofónnej krajiny sa stanete jednoducho rybou, ktorá bola hodená do vody a tak sa konverzačné základy  na vás nalepia veľmi rýchlo, pretože nebudete mať na výber. Behom týždňa sa naučíte vypýtať si veci v obchode, kúpiť si lístok v mestskej hromadnej doprave, resp. dohodnúť sa na základným úlohách s nariadeným. Mnohé voľne pohodené ryby sa uspokoja s absolútnymi základmi a po týždni úžasného pokroku začnú stagnovať a plávať v len známych vodách. Skvelým príkladom sú moji rodičia. Môj otec, 120 kg drobček, si už dlhé roky vystačí s jedinou vetou „I am a big man.“ Dostane príliš malú porciu jedla, tak hneď ohúri čašníka svojou anglickou vetou a už sa tanier odnáša a o pár minút má na stole oveľa väčšiu porciu. Chcú ho usadiť na nepohodlné miesto spolu s ostanými vzadu v taxíku, opäť prichádza jeho obľúbená veta a už sedí vedľa taxikára. Táto jediná veta sa počas ostatného pobytu v zahraničí upgradovala, nakoľko otec bol príliš lenivý, aby si chodil pre svoj obľúbený gin s tonikom sám, tak posielal maminu, 150 cm drobčeka, ktorý si hneď vypýtal dva gin toniky a barman s úškrnom povedal: „Lady, two?“ A mamina sa okamžite vynašla a zahlásila: „I am the wife of a big man.“ Od tohto momentu som vedela, že sa moji rodičia s minimálnou angličtinou v zahraničí nestratia, ale takisto, že nemajú potrebu sa v nej zdokonaľovať, lebo ich akosi vždy všetci pochopia.

Úplne iný scenár nastane, ak ste povedzme na úrovni A2, t.j. ste schopní viesť jednoduché rozhovory o každodenných veciach, vyrozumieť hlavnú myšlienku novinových článkov a podobne. Vtedy pobyt v anglofónnej krajine pomáha na prekvapenie mnohých oveľa menej, nakoľko zvládate základy, necítite taký tlak, a tým sa už nepotrebujete nevyhnutne zlepšovať. Mala som študenta, ktorý hrával hokej za švédsky klub a po roku strávenom v krajine, kde každý dokáže komunikovať v anglickom jazyku minimálne na úrovni B1, mi chcel povedať, že počas letu mali turbulencie a bolo mu zle, výsledok bol takýto: „My food wanted to go out on my way home.“ Jeho úroveň angličtiny mu stačila na to, aby ho pochopil niekto druhý, ani prostredie ho však nedonútilo rozšíriť si slovnú zásobu do takej miery, aby nemusel využívať opis.

Ak ste ešte pokročilejší, nemusia vám pomôcť ani roky v srdci anglofónnej krajiny. Poznám ľudí, ktorí vycestovali s angličtinou na úrovni B1-B2 a vrátili sa po dvoch-troch rokoch s úplne rovnakými znalosťami, resp. s lepšou poľštinou. Stratili síce akýkoľvek blok rozprávať a chytili trochu prízvuku, no to je tak všetko. Navyše pobyt v anglofónnej krajine vám nebude odstraňovať chyby. Miestni vás nebudú opravovať. Zlepšíte sa v komunikačných základoch, vaša angličtina bude o čosi plynulejšia. Zabudnite však na akýkoľvek posun v gramatike alebo nebodaj v písomnom prejave.

Napriek tomu vycestovanie má svoje opodstatnenie v niektorých prípadoch, ale nie vždy. Záleží na tom, čo chcete dosiahnuť. Ak sa chcete naučiť len dohovoriť bežnou kuchynskou angličtinou, t.j. slovná zásoba a gramatika 4-ročného dieťaťa, tak neváhajte a choďte na pár mesiacov von. Ak ste večný B1-kár a potrebujete sa vymotať a posunúť vpred, zabudnite na zahraničie a hľadajte kvalitného kvalifikovaného lektora.

  1. Native speaker je najlepšia voľba, pretože učenie pôjde samo

Nie, nie je to najlepšie voľba. Prečo? Jednoducho preto, že niečo tak komplexné ako jazyk má hĺbku, ktorú človek ani jeho perfektným ovládaním nedosiahne. Rodený hovoriaci alebo native speaker má svoje výhody (dokonalý prízvuk, perfektná znalosť fráz a idiomov) a nevýhody (vysoká cena, často absencia akejkoľvek učiteľskej a/alebo jazykovej kvalifikácie, neznalosť slovenčiny). To, že native speaker nevie po slovensky, nepozná slovenskú kultúru a reálie v kombinácii s absentujúcim učiteľským vzdelaním totiž znamená, že často nemá ani tušenie o tom, s čím majú slovenskí študenti angličtiny problémy – a ak náhodou vie s čím, tak nevie, prečo to tak je. Inými slovami povedané, nemá ani šajnu o veľkom množstve vecí, ktoré sú kriticky nevyhnutné pre výučbu jazyka. Skúste sa zamyslieť nad tým, či by ste dokázali vysvetliť cudzincovi, akým spôsobom časujeme slovesá v slovenčine. Preto nie je jedno, či má lektor vyštudovanú angličtinu alebo nie. Jednoducho je rozdiel medzi výborným používateľom jazyka a jazykovým odborníkom, teda profesionálom.

Pretože univerzitné štúdium angličtiny znamená hodiny fonetiky, morfológie, etymológie, histórie, reálií a literatúry. Mnohí nad tým mávnete rukou ako nad akademickým snobizmom, ale rozdiel tam jednoducho vždy bude. Nemusí byť relevantný pre vaše hodiny, nemusí byť dokonca vôbec dôležitý pre to, ako dobre lektor učí, no jedným si môžete byť istí: vyštudovaný lektor, ktorý pozná vzťahy latinčiny a angličtiny, britskú a americkú históriu a reálie, bude mať vždy navrch. Ak by som si mala ja osobne vybrať, určite si zvolím vyštudovaného jazykára. Ten vám jednoducho povie veci, o ktorých nevyštudovaný netuší. Native speaker má zmysel, pokiaľ chcete konverzovať a potrebujete pochytiť správnu výslovnosť, frázy a prízvuk.

  1. Nezabíjame čas gramatikou, konverzujme

Na začiatku každého semestra sa pýtam študentov, aké majú predstavy a očakávania a takmer so 100% istotou viem, že budem počuť túto vetu, ktorá sa stala akousi mantrou študentov na akomkoľvek stupni, t.j. „Chcem sa naučiť rozprávať po anglicky, a nie sa učiť gramatiku.“ Množstvo ľudí vníma učenie sa gramatiky ako protiklad ku konverzácii. U dobrého lektora je však opak pravdou: gramatiku vie naučiť, samozrejme po nevyhnutnom teoretickom úvode, aj konverzačnými technikami. Gramatika má vo svete výučby jazyka svoje miesto. Klameme sami seba, ak predpokladáme, že sa bez nej zaobídeme. Akú techniku lektor zvolí je na ňom, no určite nie je pravdou, že jedinou potrebou na hodinách angličtiny je voľne konverzovať. Nepristupujte preto k systematickej gramatickej príprave s predsudkami, ktoré vo vás vytvorili nekvalifikovaní učitelia. Tí lepší vám ukážu, že gramatika nie sú len tabuľky. Optimálne zvládnutie gramatiky je jedným z dôležitých krokov k plynulosti v cudzom jazyku. Je to krok, ktorý za všetkých okolností musíte urobiť.

Čo povedať na záver? Predsudky, stereotypy a mýty patria k bežnému životu, pretože nie je v ľudských silách vedieť všetko o všetkom. Osvojiť si anglický jazyk je dobrodružstvo, na ktoré sa oplatí vydať. Avšak musím povedať, že neexistuje jediná správna cesta, jediný optimálny dopravný prostriedok, resp. jedna cieľová stanica. Napriek tomu je dôležité zbaviť sa predsudkov, začať študovať a predovšetkým zveriť sa do rúk kvalifikovaných lektorov, pretože “The limits of my language mean the limits of my world.” Radi vám pomôžeme s tým, aby váš svet nebol limitovaný vašou úrovňou ovládania cudzieho jazyka – http://www.ucv.uniza.sk/ucv/

Daniela

Culture shock…

… in Slovakia. Do you think it is easy for foreigners to get used to our way of life?

You have probably noticed our university welcomes about 50 foreign students each year. We asked 3 of them: Rodolfo from Brasil, Jay from the Phillipines and Deividas from Lithuania 3 questions about their experience here and this is what they said:

Rodolfo, Brasil

DSC_0396

  1. Have you ever experienced a culture shock in Slovakia?

Well, yes. My country is very different from Slovakia. The way the country is organized by its size and history, natural landscapes, transport systems (in Brazil there are almost no trains for passengers outside metropolises, only cargos), the educational system … Culturally, Brazil is composed of large groups of different ethnicities, nationalities, beliefs and customs. The meeting between indigenous native peoples, Africans and Europeans created a very mixed population.Here in Slovakia, due to its history, the development was different, concentrating population generally with common characteristics.

Language is another very interesting shock. Completely different from the Portuguese, which has Latin roots, what makes it more difficult to learn and communicate with the Slovak community that does not speak English.

These cultural exchanges are very interesting and positive, as I believe that they contribute to the growth of the person and the expansion of the mind and horizons. Negative experiences due to differences between me and Slovak people have been very few, usually with older people and probably for the reason that we could not communicate well. Overall, older and young people are always very polite and friendly.

  1. What do you like about living here?

I really like Slovakia for several reasons: it is a relatively cheap place to live, I feel safe in almost all the places that I walk in, food is nice, nature is amazing, it is connected to other very interesting places in the continent. Because it is a different environment than I’m used to, both social and natural,  and because my field of study is Geography, all aspects of the relationships between society and nature are interesting for me.

  1. What do you dislike about living here?

In general, I am very pleased with the experience here and I like almost everything. What may bother me the most is, although I have not been personally affected, hearing some opinions aggressively opposed to social diversity. It’s something that happens not only in Slovakia but fortunately here it happens  far from often.  It’s just something that in my opinion could be different. In general, I am very satisfied and thankful to the country and the experience, and I always recommend people to come and visit, because people and nature here are worth the effort a lot.

Jay, Phillipines

DSC00524.JPG

1.  Have you ever experienced a culture shock in Slovakia?

Not that much. Partly because I am married to a Slovak and maybe partly because I have been living in different countries outside my home country for almost a decade. I didn’t feel so much of the culture shock when I first came to Slovakia. I always try to have an open mind about the people and the values they have. Although I do have noticed that there are different attitudes towards foreigners in urban and rural areas of the country. For example, urban areas are more used to foreigners like me and are more open to strike a conversation or help me with directions. However, in rural areas or small villages, people are a bit hostile and are a bit skeptical to talk to me. This is a little bit of “shock” for me because people from where I come from tend to communicate with foreigners even in difficult circumstances.

2. What do you like about living here?

Nature, the food, and the thermal baths.  I absolutely think that Slovakia is a beautiful country. I love the amazing view when I am at home in Namestovo at my in-laws. I feel like I am in a fairy-tale and the landscapes are simply breathtaking! When I go for a hike each little detail in the forest make is so interesting that it makes me want to come back. Zilina is also a charming little city! I love the square and the parks. The food is amazing! I guess for me I think that the portions are huge in restaurants! (although Slovakians think otherwise). I love the sausages and Bryndsove Halusky! I loved it so much that I wanted to learn how to cook Slovak food. One summer, my in-laws and I were somewhere outdoors and we cooked a big pot of Slovak goulash that tasted “out of this world”! It was so good. Only in Slovakia, have I experienced thermal baths. I like the feeling that I could go to thermal parks on the the winter season. It is so relaxing and I really look forward to it each time.

3. What do you dislike about living here?

Racism, foreign police and tap water in restaurants.  I have met Slovak people that are really nice to me but, sadly, I have also met people that are hostile towards my presence. It is the first time that I have experienced direct racism “slapped in the face” here in Slovakia. I only wished that some people would have an open mind about foreigners like me. I do not really mind if the people cannot speak English but it’s sad when some Slovak people are even not willing or are too afraid to try to help or talk to me.  I absolutely hate the foreign police in Slovakia! There is so much bureaucracy and very confusing information on how to apply for a visa to stay in Slovakia. I almost feel that it is an indirect way of saying “You are not welcome here”. Sometimes they explain things so “cryptic” that half of the time no one understands them. I have been in many places and applied for many visas in many countries but Slovakia was by far the worst. Sorry to say this.  A glass of tap water in restaurants is not for free! Never have I experienced this anywhere in the world, only in Slovakia. It is so funny that it even cost extra if they put lemons and mint leaves on it. They always give me a strange look whenever I ask for just tap water with my food.

Deividas, Lithuania

bdr

1. Have you ever experienced  a culture shock in Slovakia?

When I heard this question for the first time I had to say that I didn’t. But after few minutes I can say that unconsciously I was preparing for this. When I was planning my internship I was thinking that I might feel culture shock. Maybe, I was preparing myself mentally  for this shock. But then I was traveling from Lithuania through Poland and the Czech Republic and I didn’t feel any culture shock at all. I was traveling by bus and trains so my journey was quite long and I met few people from Poland, Czech Republic and had long conversations. First impression was that they are friendly. But my destination was Slovakia so till the end of my journey I did not know what to expect. Finally, all my fears were gone when I had reached Slovakia and my destination town, Žilina. All people here, staff at university are very helpful and friendly. After 1 month and half I can say that I have friends here and I will probably come back for another internship or holidays.

2. What do you like about living here?

Main target of my staying here is to do research for my PhD thesis and I have three months for that. So the main thing that I am concentrated on is this task accomplishment. And I am very happy that colleagues at university are very helpful with research and ready to show me as many things as possible to help me to integrate here. Second thing that I like here is nature, especially mountains, and, of course, castles. So far, I have visited approximatelly 7 castles in whole Slovakia, so I have very good memories.

3. What do you dislike about living here?

It is hard to say what I dislike here. For staying and working here  everything is perfect. The most diffucult thing is that I miss my family and friends. Maybe it is the thing which I most dislike here?

 

Interviews conducted by Lenka, Janka and Bea /UCV FBI team/

Note: authentic transcripts

 

 

 

 

 

 

 

O Elfoch a ľuďoch

Zaujímavou myšlienkou v Tolkienovom diele je existencia aj iných mysliacich bytostí, ako sú len ľudia. Okrem ľudí tu stretávame aj Valar a  Maiar (čo sú božské bytosti), elfov, trpaslíkov, entov.  V dielach Silmarillion a Pán prsteňov  vystupujú všetky tieto bytosti, pričom Pán prsteňov je viac o „ľuďoch“ a Silmarillion o „elfoch“.

Elfovia sa nazývajú prvorodení. Boli stvorení skôr ako ľudia. Nepoznali choroby, neumierali na ne a takisto nezomierali na starobu. Mohli byť však zabití zbraňou a umrieť od žiaľu. Boli fyzicky krajší ako ľudia a duchovne aj duševne vyspelejší. V Silmarillione sa hovorí, že všetko, čo ľudia pokladajú za vznešené, sa ľudia naučili od elfov.  Elfovia boli stvorený skôr ako vyšlo slnko a mesiac.  Krátko prebývali v Stredozemi a potom väčšina z nich odišla na  pozvanie Valar (božských bytostí) do krajiny Valinor.

elfovia

V Silmarillione sa píše, že ľudia precitli, keď po prvýkrát vyšlo slnko a mesiac. Ľudia sa nazývajú aj druhorodení, alebo nástupci.  Elfovia ich nazývali aj neduživí, smrteľní, uchvatitelia, ťažkorukí, nevyzpytateľní, noční bázlivci a deti  slnka.  Stvoriteľ sveta sa v Silmarillione nazýva Eru-Ilúvatar.  Podľa Silmarillionu mu ľudia spôsobujú najviac bolesti zo všetkých  plemien tým, že sa svária zo svetom a navzájom si veľmi ubližujú a spôsobujú sebe aj ostatným  veľa bolesti.

Ani elfovia neboli „svätí“, no ľudía sa dali ľahšie skaziť.  V Silmarillione aj Pánovi prsteňov je veľa príbehov ľudí, ktorí hlboko padli, nechali sa skaziť a prepadli tme. Takíto skazení ľudia potom viedli vojny, mučili druhých, napádali mierumilovné krajiny a boli nevýslovne krutí. Nepripomína Vám to dnešný svet?

Silmarillion – Príbeh o páde Númenoru

Jedna z najkrajších a technicky najvyspelejších  krajín, aké v Tolkienovom  svete boli, sa nazýva Númenor – západná ríša. Bol to veľký ostrov medzi Valinorom a Stredozemou, ktorý „dostali do užívania“ dobrí ľudia, ktorí neprepadli zlu, ale  pomáhali elfom a Valarom v boji proti zlému. Najskôr v krajine Númenor fungovalo všetko bez problémov a nebol tam jediný náznak skazenosti. Ľudia, ktorí tam žili, boli síce smrteľní, ale nepoznali choroby a dožívali sa niekoľko stoviek rokov. Númenor bol  prekrásna a bohatá krajina a jeho obyvatelia boli technicky veľmi vyspelí. Boli to najväčší námorníci, akí kedy boli. Stavali veľké lode a naučili ľudí v Stredozemi mnoho dobrých vecí, napríklad pestovať obilie a veľa iných užitočných vecí. Preto ľudia zo Stredozeme nazývali týchto morských kráľov aj bohmi.

Ale… po čase sa Númenorejci zvrhli a padol na nich tieň, začali túžiť po moci, ubližovať ľuďom v Stredozemi, ktorým predtým pomáhali. Drancovali, ničili, ubližovali a  mstili sa. Nakoniec ich posledný kráľ zaútočil na svätú zem Valinor v domnení, že tak získa nesmrteľnosť. Vtedy zasiahol stvoriteľ Eru-Ilúvatar  a Númenor sa jedného krásneho dňa prepadol do mora so všetkými jeho obyvateľmi. Za pár minút bolo po všetkej kráse, bohatstve aj nádhere, ktorú cele generácie po stáročia budovali.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Nepovedal by som, že Tolkienovo dielo je pesimistické. Skôr si myslím, že autor nás chce upozorniť na riziko a nebezpečenstvo dnešných dní. Mystik Paul Brunton povedal „sme obeťami civilizácie, ktorá nevie kam kráča. Je triviálna vo svojom cieli a skazená vo svojom charaktere“.  Koncom minulého storočia a tisícročia si Angličania zvolili Pána prsteňov za knihu tisícročia (druhé a tretie miesto obsadil George Orwell s dielami Zvieracia farma a 1984). Tolkien je teda  vo Veľkej Británii veľmi obľúbený a chce nás podľa mňa upozorniť na to, že egoizmus, túžba po moci, túžba mať a vlastniť viac ako majú iní a na úkor iných, nevedie nikam.

Každá civilizácia, ktorá prepadne technike,  mamonu, egu a pýche a zakladá si len na vedeckých poznatkoch  bez toho aby rozvíjala ľudskosť, porozumenie, úctu a vážila si človeka ako takého si kope vlastný hrob a skôr či neskôr sa zničí sama.

Neverím v žiadne konce sveta, ale to, čo sa deje v dnešnom svete je podľa mňa neúnosné. Zdá sa mi, že ideme presne podľa scenára Númenoru a ten nedopadol dobre. Takisto si však myslím, že ešte vždy máme otvorené zadné dvierka a nikdy nie je neskoro vrátiť sa k ľudskosti, morálke, etike a neubližovaniu. Vrátiť sa k tomu, ako bol tento svet pôvodne zamýšľaný. Dúfam, že so mnou nesúhlasíte.

Marian